Nemala priezvisko, lebo podľa zákona ako dieťa otrokyne priezvisko nedostala. Otcom bol asi vlastník farmy, kde jej mama pracovala. Bola úplnou analfabetkou. Mama ju naučila jedno – modliť sa ruženec. Ako dospievajúca potom mamu stratila. Pred smrťou jej zanechala iba odporúčanie milovať Ježiša a Máriu, a praktizovať lásku ku všetkým. Františka zostala celý život sama, napriek ponukám na manželstvo. Vo svojom chudobnom dome zhromažďovala denne ľudí k modlitbe. Postupne začali za ňou prichádzať mnohí chudobní, s prosbou o duchovnú radu. V istom momente sa teta Františka stala bohatou, lebo jej zosnulý brat jej zanechal veľký majetok. Do chudoby sa však vrátila veľmi rýchlo, všetko rozdala biednym, a jediné čo si ponechala, bola malá suma peňazí na stavbu kaplnky Nepoškvrnenej Panny Márie. Zomrela v roku 1895, ako vyše osemdesiat ročná. Pochovali ju v kaplnke, ktorú postavila. Ešte i dnes tam mnohí prichádzajú, aby hľadali prvú vnútornú slobodu v príklade života tejto blahoslavenej otrokyne Františky.
„Je to veľký dar pre Brazíliu od pápeža Františka. On, ako Latinskoameričan, pozná veľmi dobre dobrotu brazílskeho ľudu, jeho zbožnosť, lásku k Ježišovi a k evanjeliu života a radosti, ako aj mariánsku úctu i vernosť a lásku k Cirkvi, lásku k chudobným,“ povedal pre Vatikánsky rozhlas kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, ktorý v Baependi v Brazílii viedol slávnosť blahorečenia.
„Nha Chica bola ženou neprestajnej modlitby a svedectva viery v Kristovo milosrdenstvo voči duchovne i hmotne núdznym. Svedkovia jednohlasne hovoria, že sa veľa modlila a že mala vždy v rukách ruženec. Bola pokorná, nič nepripisovala svojej osobe, ale všetko Bohu a Panne Márii. Prosby veriacich kládla pred sochu Panny Márie,“ doplnil kardinál Amato.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára